Zateplenie domu - Aký izolačný material použiť?

|

So zvyšujúcimi sa nárokmi na energetickú úspornosť budov, ale aj kvalitu ich vnútorného prostredia je už dnes zateplenie rodinného domu témou, ktorej sa pri stavbe svojho vysnívaného bývania nevyhne nikto z nás. Zatiaľ čo pred štvrťstoročím nebolo ešte o tejto tematike  v sfére rodinných domov takmer ani slychu, za krátky čas sa strhol zatepľovací ošiaľ. Zateplenie fasády sa stalo neoddeliteľnou súčasťou výstavby. Zatepľovacie systémy samozrejme za túto dobu prešli istou evolúciou, množstvo výskumov za účelom zdokonaľovania izolačných materiálov a technológií prináša svoje ovocie a na trhu dnes nájdeme viac kvalitných produktov než kedykoľvek predtým. Keďže klasická otázka „polystyrén, alebo minerálna vlna?“  naďalej vŕta v hlave nejednému z nás, v tomto článku si objasníme výhody a nevýhody oboch materiálov, ale priblížime si aj ďalšie alternatívy, ktoré sa nám v súčasnosti ponúkajú.

 


Prečo zatepľovať? (A motivácia od vlády)


Podľa platnej normy (STN 73 0540:2012) je od 1.1.2016 pre všetky nové a obnovované budovy stanovený tepelný odpor R = 4,4 m²K/W (súčiniteľ prechodu tepla U = 0,22 (W/(m²K)) ako normalizovaná hodnota. Už od januára 2021 je odporúčaná hodnota R = 6,5 m²K/W (U = 0,15 W/m²K)1 – od nového roka by sa teda všetky novostavby mali stavať v štandarde s takmer nulovou spotrebou energie. Čo však zateplenie domu pre spotrebiteľa skutočne znamená? Na úvod ponúkame malé zhrnutie dôvodov, prečo sa zatepľovať oplatí a to nie len pri novostavbách, kde to už dnes považujeme za samozrejmosť, ale i v prípade starších domov:


-    Eliminácia tepelných mostov: Tepelné mosty sú kritickými miestami v obálke budovy, v ktorých dochádza k zvýšenému tepelnému toku – laicky povedané nimi „uniká teplo“. Kvalitným zateplením fasády teda eliminujeme tepelné straty a dosahujeme tým efektívnejšie vykurovanie vnútorných priestorov. To samozrejme prináša úsporu nákladov za vykurovanie.

 

-    Zlepšenie vnútornej klímy v dome: Vďaka lepším tepelnoakumulačným vlastnostiam obvodových stien domu dochádza k stabilizovaniu klímy vo vnútorných priestoroch. Vyrovnáva sa teplotný rozdiel medzi vnútornou povrchovou teplotou stien a vzduchom v miestnosti, v zime sa teplo udržiava vo vnútri a v lete naopak nedochádza k prehrievaniu. Keďže sa eliminuje zbytočné prekurovanie spôsobujúce nezdravé vysušovanie vzduchu, stabilizuje sa tiež vhodná vlhkosť vzduchu. Zateplenie fasády má tak výrazný vplyv na zdravé bývanie.

 

-    Obmedzenie vzniku plesní v interiéri a na fásáde: Vďaka akumulácii tepla v interiéri a obmedzeniu tepelných mostov, ktoré vedú ku nadmernej kondenzácii v rizikových miestach, dokážeme kvalitným zateplením redukovať výskyt zdraviu škodlivých a neestetických plesní a rias.

 

-    Ochrana muriva pred poveternostnými vplyvmi: V neposlednom rade je obálka domu chránená pred nepriazňou počasia – dažďom, mrazom, či vetrom, redukuje sa vznik prasklín a predlžuje sa životnosť stavby.

 

Pokiaľ premýšľate nad zateplením staršieho domu, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky od roku 2016 každoročne poskytuje dotácie práve za týmto účelom a to až do výšky 8800 eur. Pre získanie príspevku musí žiadateľ spĺňať niekoľko podmienok – musí ísť o rodinný dom určený výlučne na bývanie na území Slovenskej republiky, s vekom minimálne 10 rokov a podlahovou plochou maximálne 150m2 pre jednopodlažné a 300m2 pre dvojpodlažné stavby.

 

 

Výber materiálu

Keďže už poznáme výhody zateplenia domu, na rade je dôležitá otázka: aký materiál si pre zateplenie vybrať? Na túto otázku samozrejme neexistuje jednoznačná odpoveď. Faktorov, ktoré do rozhodovania vstupujú, je niekoľko. Zaujímavé sú nielen tepelnoizolačné, ale i akustické vlastnosti a veľkú rolu zohráva ich odolnosť voči požiaru. Výber správneho materiálu a systému môže ovplyvniť vek stavby, vlhkosť, ale aj typ fasády – plánujete kontaktný zatepľovací systém, alebo prevetrávanú fasádu? V nasledujúcich riadkoch sa dočítate o viac i menej typických materiáloch, s ktorými sa na trhu môžeme stretnúť.

 

Syntetické materiály

Do tejto skupiny patria izolačné materiály na báze ropných produktov. V súčasnosti ešte vždy patria k najbežnejším alternatívam pri zatepľovaní fasád a ich výhodami sú ich vynikajúce tepelnoakumulačné vlastnosti, nízka objemová hmotnosť, jednoduchá manipulácia, nenasiakavosť a cenová dostupnosť. Zároveň sa však vyznačujú radou menej pozitívnych atribút – menej než ideálne akustické vlastnosti, nízka priepustnosť vodnej pary, čím sa zvyšuje riziko plesní, či nízka požiarna odolnosť. Medzi najčastejšie používané syntetické materiály radíme:

 

EXPANDOVANÝ POLYSTYRÉN (EPS)

Známy aj ako penový polystyrén, s týmto materiálom sa v oblasti zatepľovania stretávame hádam najčastejšie. Je produktom polymerizácie styrénu a pentánu s prímesou ďalších zložiek za účelom zlepšenia jeho vlastností – predovšetkým látok zvyšujúcich požiarnu odolnosť, alebo nanočastíc grafitu v prípade pokrokového sivého polystyrénu, ktorý má až o 20% lepšie tepelnoizolačné vlastnosti a schopnosť odrážať teplo. Expandovaný polystyrén sa dodáva v podobe dosiek rôznych hrúbok a vďaka nízkej hmotnosti, dobrým izolačným vlastnostiam, pomerne jednoduchej inštalácii a nízkej cene je bežne používaný na zatepľovanie fasád, základov i striech. Je však potrebné mať na mysli, že v žiadnom prípade neposkytuje ochranu pred požiarom.

 

EXTRUDOVANÝ POLYSTYRÉN (XPS)

Oproti expandovanému polystyrénu sa extrudovaný vyznačuje lepšími mechanickými vlastnosťami – vysokou pevnosťou v tlaku, odolnosťou voči mechanickému poškodeniu i zmenám teploty. Vďaka uzavretej pórovej štruktúre je tento materiál prakticky nenasiakavý a využíva sa najmä pri zatepľovaní základov, soklov či striech, kde dochádza k pravidelnému kontaktu s vlhkosťou.

 

POLYURETÁNOVÁ PENA (PUR a PIR)

PUR a PIR sú penové materiály na organickej báze. Rozdiel spočíva v typoch väzieb – zatiaľ čo PUR obsahuje najmä uretánové väzby, PIR pena je tvorená kombináciou uretánových a izokyanurátových väzieb. Na rozdiel od EPS a XPS majú polyuretánové peny výrazne lepšiu požiarnu odolnosť. Vynikajú taktiež svojimi tepelnoizolačnými vlastnosťami, vďaka ktorým je možné dosiahnuť rovnaké hodnoty tepelného odporu pri nižšej hrúbke materiálu. Tvrdá polyuretánová pena má taktiež vysokú pevnosť v tlaku a odolnosť voči zmenám teplôt. Naopak sú tieto materiály extrémne citlivé na UV žiarenie. Najčastejšie sa využívajú pri tepelnej izolácii striech, no bezproblémovo sa dajú aplikovať i na kolmé steny. Na trhu je polyuretánová pena dostupná v podobe tuhých panelov, podobne ako vyššie spomenuté materiály EPS a XPS, často sa však aplikuje v striekanej forme – materiál po aplikácii rýchlo expanduje svoj objem, dokonale sa teda prispôsobí tvaru povrchu a je  ideálny aj na steny s výskytom nerovností či plochy nepravidelných tvarov. Ďalšou výhodou striekanej izolácie je rýchlosť realizácie. Napriek mnohým pozitívam má však i tento materiál svoje nevýhody – obzvlášť dôležitý je tu výber kvalitného realizátora, keďže neprofesionálna aplikácia striekanej izolácie nezriedka vedie k jej nasiakavosti, degradácii, vzniku vydutín a prasklín. Oproti iným syntetickým materiálom sa napokon vyznačuje tiež vyššou cenou.

 

 

Minerálne vlny

Pod tento termín spadajú dva typy materiálov – kamenná a sklená vlna. V oboch prípadoch ide o anorganické materiály na prírodnej báze, ktoré vznikajú tavením minerálov – kremeňa v prípade sklenej vlny, v prípade kamennej vlny ide najčastejšie o čadič, z iných hornín potom dolomit či bazalt. Tekutý produkt tavenia je doplnený prísadami zlepšujúcimi hydrofobizačné a mechanické vlastnosti materiálu a formovaný do vláken, ktoré sa následne lisujú do podoby rohoží a dosiek. Vlastnosti sklenej i kamennej vlny sú z veľkej miery podobné – medzi najväčšie výhody patrí ich prirodzená nehorľavosť a v dôsledku dobrá požiarna odolnosť, vynikajúce tepelnoizolačné, ale tiež akustické vlastnosti, i nízka objemová hmotnosť a tepelná rozťažnosť. Vďaka tvarovej poddajnosti sú vhodné aj na izoláciu plôch s povrchovými nerovnosťami. Ďalšou výraznou výhodou oproti izoláciám z polystyrénu je paropriepustnosť vyplývajúca z ich vláknitej štruktúry, čím murivu umožňujú „dýchať“. Pre docielenie požadovaného efektu však treba dbať na komplexné riešenie skladby fasády a minerálnu izoláciu kombinovať s ďalšími materiálmi s nízkym difúznym odporom. Oba materiály sa vyznačujú vysokou životnosťou, z hľadiska pevnosti a mechanickej odolnosti ale vykazuje lepšie vlastnosti kamenná vlna. 


Izolačné vlastnosti minerálnej vlny sú negatívne ovplyvňované priamym kontaktom s vlhkosťou, čo je hlavnou nevýhodou tohto materiálu. Hoci je aplikácia tohto typu izolantu a manipulácia s ním jednoduchá, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť bezpečnosti pri práci – uvoľnené úlomky a prach môžu byť nepríjemné na dotyk a nebezpečné v prípade vdýchnutia. V porovnaní s klasickým expandovaným polystyrénom treba rátať tiež s o niečo vyššími nákladmi.

 

Ďalšie prírodné materiály

Zatiaľ čo sa v oblasti stavebných materiálov a technológii neustále stretávame s novými a vylepšenými modernými výdobytkami, sledujeme v súčasnosti zároveň aj práve opačný trend – v dobe, keď sú otázky ekológie a udržateľnosti aktuálnejšie než kedykoľvek predtým, sa obraciame k múdrosti našich predkov. I v oblasti tepelných izolácií to znamená prácu s materiálmi, ktoré sú prírodné, lokálne, šetrné a ich dopad na životné prostredie je minimálny vo všetkých obdobiach ich životného cyklu. Na Slovensku sú typickými predstaviteľmi takýchto materiálov slama, tŕstie, konope, ľan, ovčia vlna či celulóza. Vďaka adekvátnemu ošetreniu dokážu izolácie z prírodných organických materiálov poskytnúť plnohodnotnú alternatívu produktom zo syntetických materiálov či minerálnej vlny, hoci v súčasnosti je ich využitie v praxi zatiaľ ojedinelé. Sú ideálnou voľbou pre zateplenie ekologických stavieb z prírodných materiálov, akými sú drevostavby.

 

Postup pri zateplení rodinného domu

Hoci postup zateplenia závisí od vybraného materiálu, typu konštrukcie ako aj ďalších parametrov, v poslednej časti tohto článku si aspoň všeobecne predstavíme kroky správnej inštalácie kontaktného systému tepelnej izolácie fasády na existujúcu stavbu.

1.    V prvom kroku je dôležitá príprava podkladu na zateplenie. Ubezpečíme sa, že je povrch zbavený nečistôt a mastnoty. Odmontujeme fasádne prvky, ktoré by bránili aplikácii izolačného materiálu. Ak je to potrebné, povrch je v tomto kroku možné vyrovnať. Aplikáciou penetračného náteru zabezpečíme priľnavosť lepidla.

2.    Nainštalujeme zakladací profil – najčastejšie ide o hliníkové lišty.

3.    Pomocou vhodného lepidla aplikujeme izolačné dosky vo vodorovných radoch smerom od soklu nahor. Je dôležité zamedziť vzniku škár okolo stavebných otvorov. 

4.    Po spevnení lepiaceho tmelu dosky kotvíme za pomoci  fasádnych hmoždiniek.

5.    Aplikujeme ochranné prvky – rohové hliníkové profily na namáhané miesta, akými sú rohy fasády či ostenia stavebných otvorov.

6.    Nasleduje vyrovnanie povrchu izolácie a aplikácia armovacej vrstvy – stierky vystuženej sieťovinou.

7.    Opätovne osadíme klampiarenske fasádne výrobky – hromozvody, parapety, osvetlenie či vetracie mriežky.

8.    Posledným krokom je finálna úprava fasády penetračným náterom a omietkou podľa výberu.

 

 

Najrýchlejšia cesta k riešeniu vášho projektu

Zadajte dopyt zadarmo a dostanete ponuky od šikovných odborníkov z vášho okolia

Zadajte dopyt zadarmo

autor: Nadia