Vyhľadaj šikovných profesionálov

Ešte stále vám anhydritové potery spôsobujú bolesť hlavy? 

Používanie poterov na báze síranu vápenatého ponúka rozsiahle výhody z hľadiska dizajnu aj aplikácie. Denne sa vykonáva veľké množstvo inštalácií podlahových a obkladových výrobkov, takže je zaujímavé, že ešte  stále dostávame otázky typu, ako zistím, či je to jeden z „tých“ poterov? Som zodpovedný/á za získanie vhodných produktov? Čo musím urobiť, aby bola inštalácia úspešná?

V tomto článku by sme radi odpovedali na podobné otázky bez toho, aby sme hovorili príliš technicky o rôznych druhoch dostupných poterov, požiadavkách na ich podklady alebo o testovacích metódach na ich posúdenie. Ide skôr o praktické informácie pre remeselníkov. Ak budete mať pocit, že potrebujete ďalšie detailnejšie informácie, neváhajte a kontaktujte nás alebo priamo výrobcu poteru.

Pred príchodom na miesto by ste už mali vedieť, o akú podkladovú podlahu ide. Ak vám táto informácia nebola predložená, môžete vykonať vizuálne posúdenie, či skutočne máte poter na báze síranu vápenatého.

Ak sú potery zo síranu vápenatého položené správne, sú veľmi hladké a vyrovnané. Povrch nemá zrnitý vzhľad, ako to často býva u pieskových alebo cementových poteroch. V podlahovom rozsahu môže byť len veľmi málo, ak vôbec nejaké škáry, pretože produkt sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude čerpať na jedno nalievanie a nie je potrebné zavádzať žiadne škáry.

Ak je možnosť vidieť prierez poteru, napríklad pri dverách alebo sokli, zmerajte jeho hĺbku a ak je položený na menej ako 50 mm (alebo menej ako 70 mm) nad potrubím podlahového vykurovania, je veľká šanca, že ide o produkt síranu vápenatého. Ak je položený v hĺbke viac ako 70 mm, mali by ste byť znepokojení, pretože vysušenie bude trvať dosť dlho.

Pozrite sa, či sa v miestnosti nachádzajú radiátory alebo vykurovacie systémy. Ak nie, je pravdepodobné, že je zabudované podlahové kúrenie. Aplikácia síranu vápenatého a technický výkon fungujú pri podlahovom vykurovaní veľmi dobre, čo je indikátorom toho, že bol použitý tekutý poter. Zistite, kde je zberné potrubie a ubezpečte sa, že podlahové kúrenie bolo uvedené do prevádzky a dosiahlo plnú pracovnú teplotu. Ak to tak nie je, nemôžete zaručiť, čo sa s poterom stane po jeho obložení a zapnutí kúrenia.

Je tiež vhodné položiť si otázku, či sa na povrchu nachádza lesklý materiál typu „koža“. Ak je tomu tak, označuje sa to ako cementové mlieko, ktoré môže spôsobiť problémy. Našťastie, teraz to nie je veľký problém, pretože sa zvýraznili potery s nízkym obsahom cementového mlieka. V prípade, že tam máte mlieko, je potrebné ho mechanicky obrúsiť, aby ste sa uistili, že môžete upevňovať k skutočnému poteru (nie na povrchovú vrstvu), a tiež preto, že bráni zasychaniu. Keď sa na trh prvýkrát dostali potery zo síranu vápenatého, súčasťou balíka služieb inštalatérov bolo, aby odstránili mlieko. Teraz tomu už tak nie je, takže sa uistite, že ste stanovili dostatočný rozpočet a časové rámce, ktoré to umožnia. Po dokončení prípravy sa tiež uistite, že je poter pevný, tuhý a bezprašný.

Vyzerá farebne trochu svetlejšie ako tradičný poter? Prvé výrobky na trhu sa výrazne líšili, ale teraz tomu už tak nebýva vždy, takže ak to nevyzerá inak ako bežný poter, skontrolujte ďalšie aspekty, ktoré už boli diskutované.

Kameňom úrazu pri takýchto poteroch je úroveň a dôležitosť sucha. V obkladačskom svete sme zvyknutí fixovať na vytvrdené potery - sú tvrdé, pevné a lepidlá na nich držia. Ste si však vedomí, že tieto potery môžu stále obsahovať značné množstvo vlhkosti? Vytvrdené totiž neznamená suché. Pri dokončovaní podlahových inštalácií je zadržaná vlhkosť nočnou morou, či už v podkladoch z cementu alebo síranu vápenatého, pretože má vplyv na lepidlá, podlahové krytiny aj vyrovnávacie hmoty. Vlhký poter na báze síranu vápenatého môže spôsobiť podobné škody aj pri obkladačkách. Pohyb vlhkosti medzi síranom vápenatým a cementom môže spôsobiť expanziu a zdvíhanie dlaždíc.

Ďalším problémom je, že síran vápenatý nemá na rozdiel od cementových poterov inherentnú povrchovú pevnosť za vlhkých podmienok (pomyslite na sadrokartón v porovnaní s podkladovými doskami pre dlaždice za vlhkých podmienok). Je preto dôležité dostať poter na požadovanú úroveň sucha. Technicky si to vyžaduje kompletné testovacie zariadenie alebo odoslať vzorky do laboratória. Ako teda môžete urobiť hodnotný úsudok? Naše odporúčanie je pripevniť na poter nepriepustný materiál (napríklad polyetylén alebo gumovú podložku) na cca. 3 dni, potom ho dajte preč a porovnajte s nekrytou oblasťou. Tmavší vzhľad a povrch, ktorý je možné ľahko poškriabať mincou indikuje poter so značnou vlhkosťou. V takomto prípade ešte neklaďte. Zapnite podlahové kúrenie a odvlhčovače a vráťte sa o týždeň alebo dva.

Ste už v štádiu, keď viete, alebo si myslíte, že ide o poter na báze síranu vápenatého, podlahové kúrenie bolo spustené, podlaha je suchá, a neviete čo ďalje? Použite certifikované cementové lepidlo a vytvorte základný bariérový náter, ktorý zaistí počiatočné vytvrdenie lepidla bez výraznej interakcie so síranom vápenatým. Proces spočíva v aplikácii 2 vrstiev náteru akrylátovej emulzie na báze vody, ktorá je špeciálne navrhnutá na vytvorenie filmu a splnenie požiadaviek pre bariéru. Prvý deň je potrebné riedenie 3:1. Nechajte to tak cez noc, aby sa vytvoril film a potom sa použije riedenie 1:1 ako pri štandardnom lepení. Nechajte niekoľko hodín zaschnúť.

Výber cementového lepidla potom závisí od ďalších požiadaviek, napríklad od toho, či máte podlahové kúrenie (ak je to tak, použite stupeň S1), a tiež od typu dlaždíc. S1 odporúčame pre vitrifikované dlaždice a C2 pre keramiku. Pri dlaždiciach z prírodného kameňa sa vždy poraďte s dodávateľom lepidla.

Veríme, že tieto informácie vás previedli svetom anhydritových poterov. Sú to dobré výrobky, len škoda, že im kvôli potrebe rýchlej inštalácie nedávame príležitosť uspieť. 

Obkladanie na potery so síranom vápenatým (Anhydritom)

Potery so síranom vápenatým alebo anhydritové potery si za posledné desaťročie získali popularitu. V porovnaní s tradičnými pieskovými / cementovými potermi ponúkajú značné výhody.

Anhydritové potery sa ľahko kladú, sú lacné, rýchlo schnúce, čerpateľné, samonivelačné a ponúkajú minimálne zmrašťovanie,čiže sú ideálne pre domáce aj komerčné projekty. Sú vhodné aj pri podlahovom kúrení, pokiaľ sú potrubia a príslušné vykurovacie články pokryté najmenej 25 mm poteru.

Napriek mnohým výhodám spojeným s anhydritovými potermi si však musia opravári a inštalatéri uvedomiť potenciálne problémy.

Tieto typy poterov obsahujú namiesto tmelu na báze cementu anhydritový (suchý) síran vápenatý a kamenivo. Tmeľ je buď vo forme alfa-hemihydrátu (silnejšia a tvrdšia kryštalická forma) alebo bezvodého síranu vápenatého. Po pridaní vody tmely vytvoria dihydrát síranu vápenatého - všeobecnejšie známy ako sadra. Táto reakcia sa zastaví, keď sa veľká väčšina tmelu síranu vápenatého vyčerpá, čo je zvyčajne po 3 až 7 dňoch, čím sa zvyšná voda odparí cez povrch poteru.

Pred pokladaním na poter na báze síranu vápenatého je bezpodmienečne potrebné zabezpečiť, aby bol obsah vlhkosti na správnej úrovni pre požadovanú povrchovú úpravu podlahy. Typické hodnoty pre podlahové povrchy citlivé na vlhkosť sú menej ako 0,5 % vody podľa hmotnosti alebo menej ako 75 % relatívnej vlhkosti pre nepriepustné podlahy a menej ako 1 % hm. pre viac priepustné podlahy. Ak je potrebný rýchly obklad, zvážte použitie vlhkej nepriepustnej membrány, napríklad BAL DPM. BAL DPM je možné použiť na anhydritové potery až do 87 % relatívnej vlhkosti.

Všeobecne platí, že doba sušenia poteru na báze síranu vápenatého (takže obsah vlhkosti dosahuje 0,5% hmotn.) je približne 1 mm denne až do 40 mm za ideálnych podmienok sušenia - tj. teplota vzduchu 20°C a relatívna vlhkosť vzduchu nie vyššia ako 65 %. Doba schnutia sa výrazne zvýši v prípade hrubších poterov alebo v prípade zhoršených podmienok vysychania.

Ak je poter starý aspoň 7 dní, je možné použiť urýchlené schnutie poteru na báze síranu vápenatého. V tomto momente by sme odporúčali uviesť do prevádzky akékoľvek podlahové kúrenie. Systém by sa mal zvyšovať približne o 5°C denne, kým sa nedosiahne maximálna pracovná teplota alebo podľa odporúčaní výrobcu podlahového kúrenia. Takto by sa to malo udržiavať minimálne jeden týždeň predtým, ako sa teplota postupne zníži na približne 15 - 20°C. Neprekračujte teplotu 55°C. Pomôže tiež použitie odvlhčovačov.

Pred pokladaním dlaždíc alebo iných povrchových úprav na poter na báze síranu vápenatého je jednou z najdôležitejších úloh odstránenie cementového mlieka.

Cementové mlieko je slabá vrstva jemných častíc usadzovaných na povrchu poteru pri tvrdnutí anhydritu. Táto vrstva je príliš slabá na to, aby sa na ňu ukladali dlaždice, a tiež môže brániť vysychaniu poteru. Mnohé zlyhania, ktoré vidíme, sú dôsledkom kontaminácie lepidla cementovým mliekomm - čo zdôrazňuje význam vykonania tohto kroku.

Zvyšky by sa mali odstrániť jemným obrúsením pomocou vhodného brúsneho stroja, t.j. rotačného vertikutátora podlahy a brúsneho papiera so zrnitosťou 60. Prebytočný prach povysávajte vysávačom. Brúsenie povrchu sa najlepšie vykonáva 4-6 dní po nanesení poteru a môže pomôcť pri procese vysychania. Vertikutácia povrchu sa odporúča dokonca aj poterom s malou vrstvou cementového mlieka, pretože to pomáha priľnavosti.

Celá prevádzka by mala byť udržiavaná mimo poter, kým dostatočne nevytvrdne v súlade s pokynmi výrobcu, a mal by byť vždy chránený pred kontamináciou a poškodením inými výrobkami. Najlepšie je poter úplne chrániť, až kým sa neaplikuje podlaha.

Ak nebude chránený, môže to mať za následok opotrebenie alebo zbrúsenie povrchu poteru. V tomto prípade môže byť potrebné ďalšie ošetrenie povrchu. Je tiež potrebné vyhnúť sa vlhkosti, pretože opätovné zavedenie vody môže mať za následok poškodenie celistvosti poteru a môže mať vplyv na všetky nainštalované vykurovacie potrubia.

Pred obkladom odporúčame naniesť základný náter na pripravený povrch poteru
a až potom lepidlo na dlaždice. Podkladom sa vytvorí účinná bariéra, ktorá pomáha stabilizovať povrch.

Pri výbere lepidla na dlaždice by sa mali brať do úvahy faktory, ako sú typ dlaždice a typ a spôsob čistenia podlahy počas prevádzky - to znamená, aká mokrá až môže byť hotová podlaha a aké sú riziká spojené s obmedzeným prienikom vody. Vzhľadom na typ dlaždíc a prostredia môžete použiť pomaly alebo rýchlo tuhnúce lepidlá na dlaždice.

Po vytvrdnutí lepidla by sa škáry medzi dlaždicami mali vyplniť vhodnou škárovacou hmotou - pri podlahových obkladoch sa odporúča minimálne 3 mm. 

Pri keramických obkladoch sú v týchto inštaláciách potrebné škáry. Akákoľvek dilatačná škára alebo škáry, ktoré by mohli byť predmetom pohybu v potere so síranom vápenatým by sa mali zhodovať s dilatačnými škárami v lôžku dlaždice.

V neposlednom rade by sme vám pred obkladom na potery na báze síranu vápenatého vždy odporučili profesionálne technické poradenstvo od výrobcov, aby vaše inštalácie vyzerali skvele a vydržali skúšku času.