Geologické správy

Geologická správa

Problematika hodnotenia  geologického výskumu alebo prieskumu sa zhmotňuje vo vypracovaní príslušnej geologickej správy, ktorá  môže slúžiť pre potreby investora na určenie východiskových podkladov a podmienok pre zakladanie stavieb, budovanie dopravných a inžinierskych stavieb, pre získanie informácií o zložení zemskej kôry a zákonitostiach ich zmien. 

Rozdiel medzi prieskumom a výskumom geologických zásahov, by sa dal priblížiť tak, že v rámci geologického výskumu sa zisťuje skladba zemskej kôry a spôsob jej zmien, či už na území celej Slovenskej republiky, alebo na úrovni regiónov, výsledkom čoho sú tematické správy alebo geologické mapy. 

Naopak, geologický prieskum, je prieskum na zistenie alebo potvrdenie ložísk nerastov a množstva určených zásob. Sem spadá aj hydrogeologický prieskum podzemných vôd, vrátane termálnych vôd, či už ide o ich množstvo alebo zloženie a perspektívu. Ale dôležitý je aj inžinierskogeologický prieskum na účely plánovania a projektovania a to  nie len z dôvodu plánovania výstavby ale aj za účelom intervencie pri ohrozenej stabilite územia, do ktorého zasahovala ľudská činnosť. Nemenej dôležitou a zaujímavou činnosťou je aj overovanie podmienok na budovanie podzemných zásobníkov (napr. plynu, ropy, ..), využívanie geotermálnej energie, úložísk rádioaktívnych alebo iných odpadov, sprístupňovanie jaskýň, zabezpečovanie a likvidácia starých banských diel.

Pre vypracovanie geologických správ sa v reálnej praxi najčastejšie používa  niektorý s nasledovných spôsobov, alebo ich kombinácia:

-    Realizácia vrtov a vykonanie vrtných prác,
-    budovanie, prevádzkovanie alebo využívanie informačných údajov z merných objektov alebo pozorovacích staníc či monitorovacích zariadení,
-    laboratórne práce a geochemické práce,
-    vypracovávanie geologických máp,
-    vyhotovovanie geologických správ.

Praktické využitie služieb geologických špecialistov je vhodné vždy vopred konzultovať. Pre potreby investora ide teda o prípravné práce, ktoré musia predchádzať rozhodnutiu o spôsobe projektového riešenia. Či už ide o prípravu budúcej výstavby bytového domu alebo líniovej stavby (cesta, diaľnica, most, tunel, produktovod, ..), ale aj zásahov do územia, ktoré by mali eliminovať napríklad zosuvy pôdy, záplavy a iné nežiadúce prírodné vplyvy v lokalitách záujmu investorov. Pred hodnotením akejkoľvek lokality je potrebné sa oboznámiť s jestvujúcimi mapovými geologickými podkladmi. Následne rozhodnúť o doplnení informácií, ak tieto chýbajú. Ide napríklad o realizáciu vrtov alebo sond, ktorými bude okrem iného aj určená stabilita zemskej kôry v príslušnej lokalite. Hustota vrtov, alebo sond je priamoúmerná podrobnosti geologických informácií s osobitným zameraním sa na úroveň stability zemskej kôry pre určenie najvhodnejšieho spôsobu zakladania stavby. Podcenenie geologického prieskumu môže mať fatálne dôsledky na realizovanú stavbu alebo opatrení na ochranu územia, alebo životného prostredia.

Spôsoby vykonávania inžiniersko-geologického prieskumu, môžeme podľa vplyvu na stupeň projektovej dokumentácie rozdeliť na:

-    orientačný prieskum, ktorý ako základný podklad môže bližšie nasmerovať investora na technické riešenia stavby z pohľadu hodnotenia možností a vhodností na použitie nejakého druhu výstavby,
-    podrobný prieskum, tento však už umožňuje spracovanie podkladov aj s návrhom optimálneho zakladania stavby. Dôležitá je však aj nadväznosť na výsledky predchádzajúceho prieskumu, ktoré sú doplnené odberom vzoriek, hornín a vody ale hlavne ich laboratórnym rozborom podporeným terénnymi skúškami a doplňujúcimi meraniami,
-    doplňujúci prieskum, ten má hlavne za úlohu doriešiť prípadné problémy a nezrovnalosti z predchádzajúcich prieskumov a podporovať projektové riešenia či už vo fáze vypracovávania projektu alebo aj vo fáze realizácie stavby a potreby intervencie v tejto oblasti, ktorá by napomohla k vylepšeniu optimálnych návrhov na projektové riešenie.

Z dôvodu prehľadnosti technických riešení zasahujúcich do geologického posudzovania stavebných riešení môžeme uviesť ešte niečo zo základných úloh inžiniersko-geologického prieskumu budúceho staveniska. Tieto riešenia a potreby majú dôležitý vplyv na navrhované postupy  a môžeme ich zhrnúť do nasledovných základných bodov:

-    dôsledné zhodnotenie geomorfologických vzťahov, ich súvislostí a odhadu budúcich aktivít,
-    podrobný prieskum zloženia základovej pôdy vrátane nevyhnutného chemického rozboru,
-    stanovenie únosnosti a stlačiteľnosti základovej zeminy aj s podporov fyzikálnych meraní z laboratórií,
-    analýza vplyvu podzemnej vody na systém navrhovaného zakladania stavby,
-    stanovenie spôsobu výkopových prác vo vzťahu na technologické postupy, ale aj určenie triedy ťažiteľnosti zemín základovej pôdy, čo má v konečnom dôsledku zásadný význam na spôsob ich vykonávania a teda aj na náklady stavby za túto časť investície,
-    spôsob zakladania stavby v komplikovaných geologických podmienkach,
-    v neposlednej rade aj vyhodnotenie stavu základovej pôdy z pohľadu jej ďalšieho inžiniersko- geologického využitia.

Geomorfologické pomery môžu zásadne ovplyvniť plánovanú činnosť na území. Hlavne to môže byť tvar a povrch terénu, jeho členitosť, svahy a sklony, ako aj jestvujúca využiteľnosť lokality. Tvar a povrch územia môže mať vplyv na posúdenie využiteľnosti lokality na plánovanú výstavbu a preto sa analýza povrchového usporiadania a tvarov územia vykonáva na počiatku prieskumných prác. 

Slovensko je charakteristické tým, že na jeho území sa vyskytujú najmä tieto územné tvary (reliéfy):

•    plošiny,
•    elevácie (vyvýšeniny, zdvihnutia zemskej kôry),
•    údolia, ako opak vyvýšenín,
•    rôzne svahové tvary, napríklad deluviálne (svahové hlinitokamenité uloženiny), solifunkčné (hlinitopiesočnaté zeminy), zlomové, zosuvné, eolitické (sprašový pokryv).

Ešte by bolo vhodné sa zastaviť pri rozbore geologického spôsobu prieskumu zloženia základovej pôdy. 

Ak navrhujeme výpočtový model základovej špáry, resp. základových pomerov, je potrebné poznať jednotlivé vrstvy základovej pôdy, ale nie len to, ale aj ich vlastnosti. Vtedy je dôležité, aby sme vedeli vytvoriť inžiniersko-geologický profil posudzovaného podložia  a na jeho základe ba sme mohli vytvoriť výpočtový model, ktorý nám umožní variovať pri hľadaní optimálneho riešenia.

Pre určenie geologického profilu využijem v prvom rade nasledovné terénne práce:

-    sondy vŕtané,
-    pretláčané sondy, resp. penetračné,
-    strojne, či ručne kopané sondy a základové špáry,
-    rôzne prieskumné štôlne a šachty v podkopanom území

Spôsob výberu a použitia terénnych sondážnych prác súvisí s aktuálnym, viac, či menej komplikovaným stavom geomorfologickej situácie v konkrétnom prípade, ale tiež od zložitých požiadaviek na potreby  zakladaného objektu, či už z pohľadu objemu zastavaného priestoru, ale aj s titulu neštandardných architektonických riešení, ktoré výrazne ovplyvňujú krajinnú architektúru.

K praktickým podmienkam na určenie presnosti, teda kvality geologických prác je potrebné vziať do úvahy aj nasledovné:

-    hustota prieskumných sond, ktorá ja závislá na požiadavkách napríklad aj veľkosti plánovaného objektu ale aj zložitosť geologických pomerov budúcej stavby,
-    počet a rozmiestnenie sond je potrebné plánovať tak, aby bolo možné vykresliť charakteristiky geologických pomerov čo najpresnejšie a aby bolo možné vylúčiť akékoľvek násypy v lokalite,
-    hĺbka skúmania geologických pomerov je priamo závislá od zaťaženia, ktoré by mali preniesť základy stavby. Z toho vyplývajú aj rozmery základov, prípadne ich dodatočné požiadavky na vystuženie.