Vitajte vo Wilio!

Wilio prezeráte ako neprihlásený zákazník

Prepnúť na poskytovateľa
Navigácia
Služby
Cenníky
Rady a tipy
O aplikácií
Stiahnuť aplikáciu
Ako to funguje
Často kladené otázky
Ako sa môžeme zlepšiť
Kontaktujte nás
O Wilio
Prihlásiť sa
Vitajte vo Wilio!

Wilio prezeráte ako neprihlásený zákazník

Prepnúť na poskytovateľa
Navigácia
Služby
Cenníky
Rady a tipy
O aplikácií
Stiahnuť aplikáciu
Ako to funguje
Často kladené otázky
Ako sa môžeme zlepšiť
Kontaktujte nás
O Wilio
Prihlásiť sa

Inžinierske stavby

Hľadáte poskytovateľa na inžinierske stavby? V tejto kategórii máme 21485 poskytovateľov. Pošlite dopyt.

Zadať dopyt

40319 profesionálov na Slovensku

72369 vyriešených projektov

4,8 z 5 priemerné hodnotenie našich odborníkov

226 512 inštalácií aplikácie

Inžinierske stavby

Potrebujete službu z oblasti inžinierske stavby? Wilio vám pomôže nájsť kvalitných odborníkov na návrh a realizácia miestnych a účelových komunikácií, železničných a lanových dráh, plynovodov. Cena dopravných komunikácií sa väčšinou odvíja od rozsahu služieb. Prezrite si bližšie informácie k službám: konzultácie, zapracované zmeny do projektu, náklady na dopravu, ktoré vám poskytne niektorý z našich 21485 profesionálov v danej kategórií.

Pozrite tiež:CenníkyRady a tipy

40319 profesionálov na Slovensku

72369 vyriešených projektov

4,8 z 5 priemerné hodnotenie našich odborníkov

226 512 inštalácií aplikácie

Užitočné informácie

Čo potrebujete vedieť

Inžinierske stavby

Stavbou je stavebná konštrukcia vybudovaná stavebnou prácou zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou. Pevným spojením so zemou sa chápe spojenie pevným základom, upevnenie stavby pilótami alebo iným ukotvením, alebo aj pripojenie stavby na siete alebo technické vybavenie územia. V neposlednom rade však sú to aj stavby budované pod zemou.

Stavby tak ako sú uvádzané vyššie delíme na dve základné veľké skupiny a to pozemné stavby a inžinierske stavby.

Pozemné stavby sú zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov. Tieto sú stavebnotechnicky určené na ochranu  ľudí, zvierat alebo vecí. Nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu užívania pozemnej stavby môžu byť tieto rozdelené na bytové alebo nebytové stavby. V ďalšej časti sa tejto skupine stavieb venovať nebudeme, ale zameriame sa na druhú veľkú skupinu stavieb, na inžinierske stavby.

Inžinierske stavby v zmysle legislatívy sa určujú do skupín podľa istých spoločných charakteristík. Jednou z tých charakteristík, je aj to, že príslušná skupina stavieb má stanovené podmienky v osobitných zákonných predpisoch, ako napríklad cestný zákon, zákon o dráhach, telekomunikáciách, banský zákon, a tak ďalej.

Prvá skupina inžinierskych  stavieb sú stavby diaľnic, ciest, chodníkov, nábreží alebo nekrytých parkovísk. Tu ide o budovanie dopravných koridorov na zemskom povrchu s tým, že sú ďalej členené podľa intenzity dopravného zaťaženia, podľa prírodných možností lokality hlavne vo vzťahu k ochrane životného prostredia. V tejto skupine inžinierskych stavieb je v našich podmienkach potrebné poznať aj to, že je tu delená zodpovednosť za budovanie a správu cestnej siete medzi Národnú diaľničnú spoločnosť, Slovenskú správu ciest, Vyššie územné celky, mestá a obce. Dôležitosť a nedostatočnosť cestnej siete zásadným spôsobom ovplyvňuje rozvoj územia nielen po hospodárskej stránke. Pri budovaní týchto inžinierskych stavieb ide vždy o rozsiahle investície, záber pozemkov, relatívne dlhý čas výstavby ale aj o trvalý zásah do komfortu života v lokalite, preto sa často využívajú rôzne dodatočné opatrenia hlavne  na zmenšenie vplyvu zo zvýšeného hluku, prachu a osvetlenia. Napríklad protihlukové steny alebo zelené mosty, ktorými môžu zvieratá bezpečne prechádzať ponad frekventované diaľnice a cesty. Výstavba cesty alebo diaľnice je veľký zásah do územia a preto by malo byť úplne normálne, že i napriek zvýšeným zdrojom sa berú do úvahy všetky nepriaznivé zásahy nielen do života ľudí, ale aj do života  fauny a flóry  na území.

Druhá skupina inžinierskych stavieb sú stavby železničné a stavby lanových dráh. Tieto stavby sú náročné na územné plánovanie a povoľovací proces a tiež sú výrazne nákladné z pohľadu budovania nových trás. Aktuálnou výzvou s nadnárodným významom je potreba budovania  vysokorýchlostných železničných koridorov. Do tejto oblasti patrí aj výstavba a modernizácia električkových tratí. Pre lepšiu predstavivosť inžinierskych stavieb z tejto oblasti uvediem niektoré referenčné druhy stavieb, ktorými sú napríklad železničné výhybky, výhybkové rozvetvenia, stavby železničného spodku a zvršku, budovanie a opravy železničných vlečiek a železničných priecestí. Lanové dráhy, ktoré patria tiež do tejto skupiny inžinierskych stavieb sú dopravné zariadenia plynulej alebo cyklickej povahy, kde je nosný, alebo ťažný prvok lano. U nás sa lanovky používajú v horských strediskách, ale napríklad aj na bratislavskej Kolibe. Na zabezpečenie smerového vedenia je potrebná jazdná dráha. Táto určuje kadiaľ sa bude vozidlo ťahané lanom pohybovať. Podľa jazdnej dráhy poznáme lanovky visuté a nevisuté. Nosné lano visutej lanovky je vedené medzi dvomi stanicami a podoprené je viacerými podporami podľa reliéfu územia. Na nosnom lane sú rôznym spôsobom zavesené vozidlá, pomocou ktorých sa dopravuje materiál alebo ľudia z údolnej stanice do vrcholovej. Nevisuté lanové dráhy sú napríklad pozemná lanovka, ktorá sa presúva po koľaji (napr. Pozemná lanovka na Hrebienok, Lanová dráha na Petřín v Prahe). Najviac rozšírenou nevisutou lanovou dráhou sú nám dobre známe lyžiarske vleky v rôznych našich lyžiarskych strediskách.

Tretia skupina inžinierskych stavieb sú stavby vzletových a pristávacích dráh a prislúchajúcich rolovacích dráh. Ide o vhodne stavebno-technicky upravené plochy, na ktorých sú vybudované súbory objektov a zariadení zabezpečujúcich zlety, pristátia, rolovanie, ochranu a ošetrovanie leteckej techniky. Tieto sa vhodne dopĺňajú priestormi pre mechanickú prácu na leteckej technike, obchodnými a skladovými priestormi ale aj priestormi na odbavovanie cestujúcich a nákladu. Nosný letiskový systém môže byť tvorený jednou alebo niekoľkými vzletovými a pristávacími dráhami. Dráhový systém ovplyvňuje kapacitu príslušného letiska. Dĺžkou vzletovej a pristávacej dráhy je stanovený rozsah typov lietadiel, ktoré môžu na letisku pristáť, alebo z letiska vzlietnuť. Systém rolovacích dráh zas ovplyvňuje dobu, počas ktorej sa lietadlo pohybuje medzi odbavovacou plochou a vzletovou a pristávacou plochou. 

Štvrtá skupina inžinierskych stavieb v sebe zahŕňa mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody. Mostný objekt je časť komunikácie nahrádzajúca jej zemné teleso v mieste, v ktorom prekonáva umelú alebo prírodnú prekážku premostením. Podľa druhu premostenia môžeme mosty rozdeliť na mosty, priepusty a lávky. Mostom rozumieme mostný objekt, ktorý je dlhší ako dva metre a slúži na prevedenie dopravných ciest, potrubných komunikácií alebo na stavebno-montážne účely. Ak je mostný objekt kratší ako dva metre, nazývame ho priepust. Lávka zasa slúži výhradne chodcom alebo ako revízna alebo servisná  komunikácia pri mostoch. Ešte uvediem jednu charakteristiku z veľmi rozsiahlej a podrobnej problematike mostov a to aspoň základný technický obsah všetkých mostov ako inžinierskych stavieb. Ich  úlohou je prenášať vlastnú hmotnosť a aj statické, či dynamické zaťaženie, ktoré môže na akýkoľvek most pôsobiť. Každý most pri základnom zjednodušení má:

-    Mostný zvršok, ktorý prenáša nielen vlastnú hmotnosť, ale aj účinky tzv. náhodného zaťaženia vozidiel, s ktorými je v priamom kontakte, do nosnej konštrukcie.
-    Nosná konštrukcia zasa prenáša svoju hmotnosť a zaťaženie mostného zvršku do spodnej stavby.
-    Spodná stavba prenáša zaťaženie z celého mosta do základovej pôdy.

Piata skupina inžinierskych stavieb v sebe zahŕňa prístavy, plavebné kanály, úpravy vodných tokov, priehrady a hrádze ako aj závlahové a melioračné stavby. Tento druh inžinierskych stavieb zahŕňa budovanie stavebných diel, cieľom ktorých je regulácia alebo ovplyvňovanie hydrologických pomerov v prírode tak, aby nedochádzalo k náhodným, alebo systematickým škodám na majetku, aby bolo možné bezpečne a efektívne hospodáriť v krajine a aby sa vytvárali podmienky pre zadržiavanie vody v krajine a tým jej efektívnejšiemu využívaniu. Všetky intervencie takýchto inžinierskych stavieb musia zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj územia, ale napríklad aj zabezpečiť výrobu energie z obnoviteľných prírodných zdrojov. Najznámejším takýmto dielom na Slovensku je vodné dielo Gabčíkovo.

Šiesta skupina inžinierskych stavieb obsahuje stavby diaľkových a miestnych  rozvodov plynu, vody, elektriny, komunikačných sietí, stožiare k nim,  čistiarne odpadových vôd a transformačné stanice. K tejto skupine je vhodné uviesť, že pre ďalšie presnejšie určenie môžeme takéto inžinierske stavby rozdeliť na diaľkové potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a na miestne potrubné a káblové rozvody. Zásadný rozdiel je v legislatívno-technických podmienkach výstavby a z toho vyplývajúcej zložitosti, či už pri plánovaní stavieb ale aj pri ich realizácii.

Siedma skupina inžinierskych stavieb sú banské stavby a stavby ťažobných zariadení. Budovanie týchto stavieb je prísne regulované. Ich dopady vplývajúce na životné prostredie sú veľké. Preto ich povoľovanie je viacstupňové a časovo veľmi náročné. Medzi naše najvýznamnejšie lokality patrí Banská Štiavnica a Kremnica. Tu je možné sa oboznámiť nie len so súčasnými aktivitami pri budovaní banských stavieb, ale aj s ich históriou v tematických múzeách.

Ôsma skupina inžinierskych stavieb sú stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu. Pre priblíženie by sme chceli uviesť, že výstavba energetických zariadení je v súčasnosti smerovaná do zvyšovania ich  účinnosti a to tak, že z prebytkového tepla sa vyrába elektrická energia a tá sa dodáva do elektrickej siete. Podobný princíp je aj u jediných dvoch spaľovní odpadu na Slovensku (Bratislava, Košice), kde sa spaľovaním odpadu za stanovených podmienok a prísnej kontroly vyrába teplo a elektrická energia a tak sa predchádza skládkovaniu odpadu.

Deviata skupina inžinierskych stavieb zahŕňa stavby na spracovanie a ukladanie jadrového odpadu. Ide o veľmi špecifické stavby, ktorých už výstavba je kontrolovaná a monitorovaná nielen štátnymi orgánmi, ale aj medzinárodnými organizáciami. Je to z dôvodu, že prípadné poruchy a havárie by mohli mať následky, ktoré by prekročili hranice štátu. Celý životný cyklus takejto stavby je podrobne sledovaný a nedodržanie už elementárnych opatrení je sankcionované. 

Najznámejšou stavbou, ktorá spadá do desiatej skupiny inžinierskych stavieb – stavieb chemických zariadení a rafinérií je Slovnaft. Tento je nie veľmi šťastne umiestnený na okraji hlavného mesta Bratislava, ale čo je horšie, tak to je riziko jeho umiestnenia na hranici našej najväčšej zásobárne pitných vôd, na Žitnom ostrove.

Medzi inžinierske stavby patria aj stavby ťažkého priemyslu, čím sa rozumejú vysoké pece, valcovne a zlievarne. Je to ďalšia samostatná skupina inžinierskych stavieb, ktoré svojou prevádzkou môžu výrazne ovplyvniť kvalitu životného prostredia celého širšieho regiónu. Pre predstavivosť, najznámejšou stavbou z tejto skupiny sú Východoslovenské železiarne v Košiciach.

Ďalšou skupinou inžinierskych stavieb sú nekryté športové ihriská, automobilové, motocyklové a bicyklové dráhy, golfové ihriská. V tejto skupine sú obsiahnuté stavby, ktoré sa budujú za účelom zabezpečenia aktívnych potrieb obyvateľstva. Citlivé osadenie týchto stavieb do prírody je jedinou možnosťou ich trvalo udržateľného rozvoja. V posledných rokoch na Slovensku pribudli aj stavby, ktoré sme mohli vidieť len v zahraničí, mám na mysli napríklad automobilovú pretekársku dráhu Slovakiaring v Orechovej Potôni, alebo viacero golfových ihrísk po Slovensku.

V neposlednom rade je tu skupina inžinierskych stavieb, vedených v časti stavieb zábavných a oddychových parkov, zoologických a botanických záhrad. V posledných rokoch sa výrazne zvýšil počet zábavných parkov zameraných na využívanie termálnych prameňov, takzvané Aquaparky. Zvyšovaním ich kvality a dostupnosti bolo zabezpečená možnosť rekreačného využitia širokým skupinám obyvateľstva. Naopak zoologické a botanické záhrady sa sústreďujú na modernizáciu a efektívnosť využívania určených pozemkov, pretože možnosť získavanie ďalších pozemkov zabraňuje väčšiemu rozvoju tejto oblasti.

Poslednou skupinou inžinierskych stavieb sú skládky odpadov a ostatné inžinierske stavby, nezahrnuté do predchádzajúcich skupín. Tu by sme sa dotkli stavieb na ukladanie odpad, čo je doposiaľ najnešťastnejší spôsob vypriadavania sa so zvyšujúcou sa tvorbou odpadu. Snahy o separovanie odpadu a teda vytriedenie jeho časti na opätovné použitie, je stále nedostatočné. Ukladanie odpadu nie je už ani zo strednodobého pohľadu cesta a preto je potrebné výrazne obmedziť jeho kvantitu a zároveň modernizovať technológie na jeho spaľovanie a ďalšie energetické využitie.