Kamenná dlažba

Podlahy z prírodného kameňa

Spomedzi podlahových materiálov nie je žiadny elegantnejší a luxusnejší ako prírodný kameň. Termín „prírodný kameň“ sa vzťahuje na kamene pochádzajúce z prírody, ktoré sú v kontraste s akýmikoľvek syntetickými alebo umelo vyrobenými kamennými výrobkami. Medzi bežné prírodné kamene používané na výrobu podlahy patria bridlica, mramor, vápenec, travertín, žula a pieskovec – každý z nich má mierne odlišné vlastnosti, a to platí i pre podlahy z nich vyrobené. Je dôležité pochopiť vlastnosti každého typu kamennej podlahovej dlaždice, ktorú si plánujete zadovážiť, aby ste zistili, či je vhodná pre konkrétne miesto. Keď nakupujete dlaždice z prírodného kameňa, je potrebné zohľadniť niekoľko všeobecných faktorov. 

Absorpčné hodnotenie

Vzťahuje sa na to, aký pórovitý je daný materiál. Čím je nasiakavejší, tým bude náchylnejší kameň na špinenie. Absorpčný kameň môže byť tiež náchylný na poškodenie prasklinami, ak je vystavený mrazu. Prírodné kamene sa veľmi líšia svojou rýchlosťou a schopnosťou absorpcie, pieskovec je najporéznejší a žula najviac nepriepustná pre absorpciu vody.

Úroveň absorpcie je jednou z vecí, na ktorú musíme pamätať pri výbere dlažby z prírodného kameňa. Prírodný kameň s najväčšou mierou absorpcie a dlaždice z neho vyrobené by sa nemali používať v žiadnom vlhkom prostredí. Všeobecne sa však považujú za vhodné na vnútorné použitie. Stredne nasiakavé majú menšiu schopnosť absorpcie, aj preto sú viac vystavené vplyvu tekutín a vyžadujú si väčšiu pozornosť pri údržbe. Sú vhodné na vnútorné, ale i na vonkajšie použitie s nízkou a so stredne ťažkou prevádzkou.

Nepriepustné materiály sú odolné proti absorpcii tekutín, a preto sa budú ľahšie udržiavať. Často sa používajú v komerčných priestoroch. Pieskovec je vo všeobecnosti najviac pórovitý materiál z prírodného kameňa. Travertín, vápenec a bridlica majú strednú nasiakavosť, zatiaľ čo žula je relatívne nepremokavá. Leštené materiály tiež absorbujú menej vody ako štiepané.

Niektorí obchodníci používajú na hodnotenie kvality materiálov systém klasifikácie. To sa môže týkať veľkosti, tvaru a hrúbky dlaždice, ako aj stavu jej povrchu. Väčšina klasifikačných systémov má tri úrovne kvality: Stupeň 1 sa vzťahuje na vysokokvalitné a rovnomerné materiály. Stupeň 2 pozostáva z materiálov s menšími chybami, ako sú triesky, škrabance alebo nepravidelné povrchy. Materiály triedy 3 majú veľké chyby vo veľkosti, tvare, povrchu alebo trieskach, kvôli čomu sú vhodné len ako akcenty alebo v určitých rustikálnych dekoratívnych aplikáciách.

Koeficient trenia

Udáva, aké klzké sú rôzne materiály. Čím vyšší je koeficient, tým bezpečnejšia bude dlažba. Tento faktor je obzvlášť dôležitý vo vlhkom prostredí, ako sú kúpeľne a kuchyne, ako aj v komerčných priestoroch s vysokou prevádzkou. 

Niektoré podlahové materiály z prírodného kameňa sú vhodnejšie na vonkajšie použitie ako iné. Mnohé z vyššie uvedených faktorov budú určovať, či by sa mal materiál použiť v prostredí na voľnom priestranstve. Dlažba z nasiakavého materiálu bude vystavená zafarbeniu špinou a kyslým dažďom, rovnako ako praskaniu, keď zamrzne a rozšíri sa. Kamene s nízkym koeficientom trenia budú tiež predstavovať nebezpečenstvo pošmyknutia sa počas dažďov a snehových prehánok.

Materiály z prírodného kameňa sa tvoria pod zemou milióny rokov a často obsahujú rôznorodé prvky. Niekedy je v týchto materiáloch prítomné železo, ktoré sa môže na povrchu kameňa prejaviť jasne červenými alebo jantárovými odtieňmi. Problémom vo vonkajšom prostredí je, že tieto stopy železa môžu oxidovať, čo znamená, že dlažba bude vyzerať ako hrdzavá. To môže spôsobiť, že celá dlažba časom zdegeneruje. 

Výhody používania podláh z prírodného kameňa

Existuje veľa estetických a praktických dôvodov, prečo môžu byť podlahy z prírodného kameňa dobrou voľbou. Každý kus kameňa je jedinečným výtvorom zeme, vďaka čomu je každá aplikácia podlahy jedinečná. Každé poschodie, na ktorom je použitá, sa môže odlišovať od ostatných. Vlastnosti kameňa pochádzajúce z hôr môžu dať obytným priestorom priame a večné spojenie s prírodným svetom. Umelé stavebné materiály takú schopnosť nemajú. Kamenné dlaždice sú prírodné, neznečisťujúce a ekologické kúsky. Nákup kameňov, ktoré boli vyťažené lokálne, môže znížiť vplyv dopravy na životné prostredie.

Nevýhody používania podláh z prírodného kameňa

S výnimkou žuly a bridlice je prírodný kameň dosť pórovitý a na ochranu povrchov dlažby je potrebné pravidelne ho ošetrovať impregnačným prípravkom. Niektoré leštené materiály, ako je napríklad mramor, sa môžu ľahko poškriabať. Iné kamene sú veľmi krehké a ľahko sa štiepia. Pri nákupe podlahových materiálov z prírodného kameňa je dôležité vykonať prieskum a porozumieť vlastnostiam materiálu, ktorý kupujete. Zistite, či je vhodný pre vaše konkrétne miesto, ktoré potrebujete pokryť, a koľko údržby si bude vyžadovať. Pred uskutočnením nákupu sa opýtajte svojho predajcu a dôkladne preskúmajte kameň.

Prírodný kameň je najlepšou voľbou materiálu pre majiteľov domov, ktorí chcú vylepšiť svoje podlahy a zvýšiť hodnotu svojich nehnuteľností. Pri výbere je potrebné vziať do úvahy preferencie interiéru, náklady a predpokladané použitie a prevádzku. S ohľadom na vyššie uvedené je tu päť najlepších možností pre podlahy z prírodného kameňa.

1. Mramor. Ako kráľ podláh z prírodného kameňa je najlepšou voľbou pre majiteľov domov, ktorí vyžadujú klasiku a eleganciu. Je to drahý podlahový materiál, ale vzhľad leštených mramorových podláh, najmä krémových odrôd, určite stojí za investíciu. Majitelia domov, ktorí si nainštalujú mramorové podlahy, musia byť pripravení na ich údržbu, rovnako ako na údržbu akéhokoľvek iného druhu prírodného kameňa. Našťastie je to vďaka dostupnosti čističa bezpečného a vhodného na takéto povrchy ľahká úloha.

2. Žula. Tento druh kameňa sa často používa na pracovných doskách v kuchyni a kúpeľni, ale veľmi sa odporúča aj ako podlahový materiál v obytných priestoroch, kde sa očakáva intenzívna prevádzka. Žula je ťažšia a odolnejšia ako mramor. Tiež je menej pórovitá, čo znamená, že nie je taká náchylná na zafarbenie. Zatiaľ čo najatraktívnejšie mramorové farby bývajú svetlejšie, žula vyzerá lepšie s tmavšími tónmi, najmä s červenými a zelenými žilkami. 

3. Pieskovec. Stavitelia v starom Ríme používali pieskovec predovšetkým na dekoratívne interiérové aplikácie. Keď ho použili ako podlahovú hmotu, zvyčajne to bolo pre obradné priestory, ktoré neboli veľmi zaťažované chôdzou. Pieskovec je jemný kameň, ktorý si vyžaduje ešte väčšiu starostlivosť a údržbu ako mramor. Čo sa týka jeho vzhľadu, je ideálny pre domy s juhozápadnou a so španielskou koloniálnou architektúrou.

4. Dlaždicový kameň. V minulosti sa väčšinou používal na vonkajšie podlahy, ako je okolie bazénov, slnečné priestory a záhradné chodníky. Teraz, keď sa rustikálny vzhľad stal populárnym z hľadiska dekorácie interiéru, si čoraz viac majiteľov domov vyberá dlaždicový kameň do kuchyne, spálne aj do obývacej izby. Jednou z estetických výhod dlaždicového kameňa je to, že je k dispozícii v asymetrických tvaroch, čo znamená, že môže byť usporiadaný do mozaikových štýlov a vytvárať tak pútavé povrchy podláh. Dlaždicový kameň vyzerá lepšie s prírodným a nelešteným vzhľadom. Ľahko sa udržiava a všeobecne je cenovo dostupný.

5. Vápenec. Stavitelia egyptských pyramíd použili vápenec na pokrytie svojich nádherných diel. Nepoznali však tmely, tie boli k dispozícii až o tisíce rokov neskôr, čo malo za následok veľké škody a eróziu. Vápenec je veľmi odolný, ale tiež veľmi pórovitý, čo znamená, že vlastníci domu musia byť pripravení na časté čistenie a utesňovanie podlahových dlaždíc. Niektoré ľahšie varianty vápenca vyzerajú veľmi podobne ako mramor.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako čistiť podlahy zo žuly a z prírodného kameňa a či sú vôbec takéto povrchy vyhovujúce, a hlavne vhodné do vášho obydlia, prípadne do prostredia, v ktorom žijete, či už riešite aktuálne interiér, alebo exteriér, oslovte firmy, ktoré sa zaoberajú výrobou kamennej dlažby z prírodných kameňov, a informujte sa na všetky dostupné možnosti a prípadné alternatívy.