Čo je urbanizmus?
Urbanizmus – disciplína, s ktorej produktmi sa každodenne stretáva každý z nás. Hoci bol formálne uznaný ako samostatná vedná disciplína až začiatkom minulého storočia, história plánovania miest siaha omnoho ďalej. Často sme však s týmto procesom natoľko spätí, že si jeho dôležitosť v mnohých prípadoch vôbec neuvedomujeme.
Naše prostredie, tak, ako ho poznáme, však nie je (alebo by aspoň nemalo byť) výsledkom náhody či neregulovanej činnosti jednotlivcov. Sociológia, ekonomika, geografia či environmentálne vedy sú len niekoľkými z faktorov úzko spätých z urbanizmom. Nečudo teda, že dôsledky urbanistického plánovania, či už pozitívne alebo negatívne, majú veľký dopad na kvalitu života celých generácií.
Územné plánovanie je dynamický proces, ovplyvňovaný rôznymi trendmi a špecifikami doby, ktorej je súčasťou. Môžeme povedať, že každý smer obnáša svoje pozitíva a negatíva.
Aj dnes mnohými zatracované sídliská so svojimi početnými problémami napokon vznikli na základe téz Aténskej charty, dokumentu, ktorý skupina architektov tak významných ako Le Corbusier, Mies van der Rohe či Gerrit Rietveld vytvorili v snahe vytvoriť zdravé prostredie pre život v obklopení zeleňou či dostatkom slnečného svetla. Je teda nevyhnutné, aby boli zásady územného plánovania pravidelne revizované s ohľadom na poznatky predchádzajúcich generácií a prispôsobované požiadavkám súčasnej spoločnosti.
Prečo je územné plánovanie také dôležité?
Územné plánovanie má množstvo poslaní. Komplexným riešením má vytvoriť predpoklady pre trvalo udržateľný rozvoj výstavby sídel. Jeho úlohou je sledovanie a posudzovanie stavu prostredia, identifikácia problémov, navrhovanie podmienok a regulatív priestorového a funkčného usporiadania, podpora rôznorodosti zastavaného i nezastavaného územia, riešenie časových, organizačných i investičných otázok a mnoho ďalších subjektov, ktoré majú viesť k ucelenej urbanistickej koncepcii. V ideálnom prípade má viesť k súboru regulatív umožňujúcich dostatočnú voľnosť, no zároveň limitujúcich nežiaduci vývoj.
Fyzickým výstupom procesu urbanistického plánovania je územný plán. Ten môže mať niekoľko stupňov od najširšej koncepcie rozvoja Slovenskej Republiky až po detailné plány jednotlivých zón. V každom prípade by malo ísť o dokument presne popisujúci regulatívy priestorového a funkčného využitia územia, zásady starostlivosti o životné prostredie vrátane plôch zelene, regulatívy dopravného a technického vybavenia a občianskej vybavenosti a ďalšie dôležité informácie. Územný plán schvaľuje mestské či obecné zastupiteľstvo a je verejne prístupný. Verejnosť je taktiež oprávnená podávať pripomienky v prípade zmien územného plánu.
Aké sú súčasné tendencie urbanizmu?
Najnovší vývoj vznikajúci od konca minulého storočia dostal pomenovanie Nový Urbanizmus. Zo svojho rodiska v Spojených Štátoch sa jeho princípy rýchlo rozšírili aj do ďalších častí sveta. Vo svojej podstate reaguje najmä na prudký nárast nekoncepčne sa rozmáhajúcej „sídelnej kaše“ - suburbánnych oblastí s nízkou hustotou obyvateľstva a nedostatočnou infraštruktúrou, či už ide o dopravu alebo služby. Svoju špecifickú tvár má problém suburbií aj v našom území – vznik a rast prímestských štvrtí a satelitov typických chaotickou zástavbou bez akejkoľvek architektonickej koncepcie, vysokými betónovými plotmi priam symbolizujúcimi nezáujem o vzájomnú komunikáciu a absenciou akejkoľvek snahy o tvorbu kvalitného verejného priestoru.
Práve v reakcii na túto situáciu je hlavnou témou Nového Urbanizmu snaha o prinavrátenie priestoru ľuďom. Dôraz kladie na ľudské vzťahy, vytváranie silných spoločných centier a kvalitných verejných priestorov, podporu verejných a spoločenských aktivít a komunitného spôsobu života. Odkláňa sa od prísneho funkčného zónovania typického pre minulé obdobia v prospech multifunkčného využitia územia. Snaží sa tiež o vyššiu mieru zapojenia občanov do samotného procesu územného plánovania.
Kvalita urbanistického plánovania sa napriek všetkým snahám aj naďalej rôzni. V Českej Republike aj na Slovensku však badáme istý posun k lepšiemu, reprezentovaný okrem iného nárastom pozitívnych prípadov, kde si aj správy menších obcí z vlastnej iniciatívy uvedomujú dôležitosť urbanistickej koncepcie a rozhodujú sa do tejto sféry investovať, čo je sľubným signálom do budúcnosti. Dokazujú, že kvalitné a fungujúce prostredie nie je iba doménou mestských centier. Vízia koncepčného a efektívneho využívania územia je predpokladom pre zlepšenie kvality života všetkých jeho obyvateľov.
autor: Nadia
Apr 26, 2021