Ako to nakoniec všetko dopadne tak s klímou, ako aj s ušetrenými financiami, závisí od toho, koľko sme do energeticky úsporného domu ochotní investovať, pretože od výšky vložených financií, a teda použitých kvalitnejších materiálov, bude náš dom zaradený do niektorej z nasledujúcich kategórií.
Nízkoenergetický dom
Kým skôr postavené domy mali spotrebu až okolo 200 kWh/m2 ročne, súčasné domy, ktoré spĺňajú aktuálne európske normy, sa pohybujú na úrovni maximálne do 120 kWh, nízkoenergetický dom sa dostáva na hodnotu od 15 do maximálne 50 kWh/m2 za rok, čo znamená, že spotrebúva okolo 50 % menej energie ako bežné domy.
V zásade platí, že nízkoenergetické domy nie sú príliš veľkým luxusom. Už teraz si mnohí majitelia novostavieb radšej priplatia za kvalitnejšie a hrubšie izolácie tak obvodových múrov, ako i striech. Pri stavbe volia kvalitnejšie materiály a stavebné konštrukcie, ktoré bránia úniku a prestupu tepla cez rôzne tepelné mosty. Vo výsledku sa môžu dopracovať k požadovanej hodnote a nízkoenergetickému domu, a vôbec o tom nemusia ani len tušiť.
Pasívny dom
Na prvý pohľad sa nijako nelíši od nízkoenergetického domu, možno je len jednoduchší a trošku strohejší. Dôležitejšie je, z akých materiálov je postavený a aké technické vymoženosti obsahuje. Samozrejmosťou pasívneho domu musí byť tepelné čerpadlo, rekuperačná jednotka s rozvodmi a nejaký typ kúrenia, hoci vykurovanie je prakticky nevyhnutná podpora a ráta sa s ním iba na pár dní v roku.
Pri vykurovaní sa počíta aj s teplom, ktoré vyprodukujú obyvatelia domu, ale i tým, ktoré vyprodukujú rôzne domáce spotrebiče a ktoré sa dostane do domu cez sklá okien s perfektne izolovanými rámami. Dobrým pomocníkom bývajú i slnečné kolektory a fotovoltické články, ktorými môžete napájať rôznu elektroniku v domácnosti.
Ostatné materiály na výstavbu nie sú nijako špecifické, bez problémov postačujú tie, z ktorých sú postavené aj nízkoenergetické domy. Opäť však musia byť postavené kvalitne, presne podľa projektovej dokumentácie, bez tepelných mostov a ideálne certifikovanou stavebnou firmou.
Takýmto spôsobom vybudovaný a vybavený dom potom spotrebuje 5 až 15 kWh/m2, a pokiaľ ide o rozdiel v stavebných nákladoch, tak tie predstavujú približné navýšenie o 15 %.
Nulový dom
Tu sa už dostávame takmer do ideálneho stavu, keď náš dom vyrobí takmer toľko energie, koľko jej aj reálne spotrebuje na to, aby sa v ňom žilo komfortne a zdravo. Maximálna spotreba sa pohybuje okolo 5 kWh. Nevyhnutnými prvkami sú slnečné kolektory a fotovoltické články, ale často i malé veterné turbíny. S týmito technológiami by si mal vystačiť tak, aby nemusel prijímať elektrickú energiu z verejných sietí, ale vyrobil by si ju výhradne z obnoviteľných zdrojov.
Získanú energiu je dobré nejakým spôsobom uskladniť pre prípad málo slnečných a bezveterných dní. Toto je však veľmi drahé a komplikované, preto sa takéto riešenie využíva hlavne v oblastiach, kde nie je privedená elektrická energia alebo je problém so zásobovaním naftou do agregátov.
Plusový dom
Je to nadstavba nulového energetického domu, ale nielenže vyrobí toľko energie, koľko jej aj spotrebuje, takýto dom je navyše schopný dodávať elektrickú energiu do verejných elektrických rozvodov. Zatiaľ je to hudba budúcnosti, nie však veľmi vzdialená, prvé pokusy sú už zrealizované. Ak sa podarí dosiahnuť, že budovy nebudú pripomínať elektrárne, ale naozaj obydlia i esteticky vhodné pre život, naša planéta i naše peňaženky by mohli dostať druhú šancu.
Jan 4, 2022
